Prechádzka Jánošíkovým chotárom z Oravy na Kysuce a späť

Dnešný cieľ máme za kopečkami. Ideme pešo od Valašky Jánošíkovým chotárom. Cesta je čiastočne značená turistickou trasou, ale cyklisti to tu majú vyjazdené.

Má to tu svoj ráz, parcely na kopcoch majú terasovitý charakter. Také džardíny dotvárajúce atmosféru tohto kraja. Veľmi pekné.

Ideme okolo osady u Marunov, ktorá je známa zvonicou u Marunov. Na zvonicu sa dá iba z diaľky pozerať, lebo pán zvonice si neželá, aby na lavičke pred zvonicou ľudia sedeli. Pre istotu sa my na zvonicu ani nepozeráme.

Celá osada je romantická i idylická, dreveničky sú udržiavané, niektoré aj obývané. Dedko má už drevo na zimu prichystané.

Je tu aj súkromná pastvina ohradená elektrickou páskou, kde je nápis v češtine, že za ohradou býva býk.

Dúfame, že kvôli našim červeným ruksakom nebudeme musieť utekať pred rohmi plemenného býka ako španielski toreádori na koride.

Z pastviny plynulo prechádzame do lesa nad osadou. Celkom rýchlo sme došli k strategickému rázcestníku, odkiaľ sa vydávame na smer Nová Bystrica.

Cesta je kľukatá, rozrýpaná, samá jama a v každej jame kaluž. Všade bahno až po uši, sme radi, že tadeto nejdeme na bicykli, lebo by sme boli celí od blata a aj s bicyklom by sme sa museli strčiť do pračky.

Po hodine cesty kľučkovania medzi bačorinami sa nám konečne ukázala priehrada Nová Bystrica a keby dačo, cieľ máme zdolaný; ale ešte chceme ísť bližšie na pláž.

Na naše sklamanie sme zistili, že pláž sa nekoná, lebo okolo jazera je ochranné pásmo lemované vzrastlými stromami, cez ktoré neprenikne ani odlesk hladiny.

Tak dobre, potom sme si povedali, že ideme pozdĺž hrádze a striehneme na príležitosť vidieť hladinu. Vieme, že sme blízko, cítiť rybinu. A rešpektujeme zákazy.

V zóne vodného zdroja si veselo bačujú na tomto území pilčíci s motorovými pílami, bandasky s palivom sú porozhadzované všade naokolí. Aj ťažké mechanizmy výbehového vzhľadu so starými hadicami , sem-tam praskne hydraulický olej, sa tu veselo premávajú. A my sa bojíme priblížiť sa k jazeru. 🙂

Mali by koníkmi zvážať drevo, lebo toto je zdroj pitnej vody pre celú Žilinu a Čadcu. Stáva sa, že zo starej hrče, zo starého auta niečo začne tiecť alebo kvapkať olej.

Obďaleč lesníci vypaľujú porasty a zakladajú ohne. Celkom hazard. Radšej tu mali ryby údiť.

Dym je obrovský, z týchto ohnísk chrlí ako sopka. To nás popohnalo pridať do kroku, aby sme nanapáchli ako oravská slanina.

Nakoniec sme aj vodnú hladinu zbadali, ktorú vidíme bližšie ako na 100m a spokoní s úspešným absolovaním cieľa sa vrháme do kopca na cestu späť.

Táto trasa bola oprotu pôvodnému plánu obkluka a z malého výletu sa stáva veľký výlet, z ktorého aj niečo bude bolieť, nie je to len prechádzka okolo jazierka.

Cestou prechádzame cez lúky, kde si urobila ležisko črieda diviačej zveri, ktorá to tam rozryla. S hrôzou zisťujeme, že sa nejedná len o jedno ležisko, ale ale po našej trase je súvislé obrovské ležisko!

Z lesa aj cítiť ich pach a tušíme, že spoza húštia na nás môže číhať celá rodinka, a nie len jedna.

Bohužiaľ, poľovnícke posedy sú opustené, takže na záchranu od nich sa nemôžeme spoliehať. Už ani poľovníci nie sú to, čo bývali.

Ostáva nám iba modliť sa, asi si niekde kúpime ruženec. K Maruniakom je to ešte štreka. Prcháme. Dá sa povedať, že takto rýchlo sme ešte neturistikovali. Ešte na dôvažok tu vystrkuje rožky jeleň so svojim ručaním, ktorého sa bojíme. Ručí dosť súvislo a dosť blízko. Je tu jeseň a sme v ich teritóriu.

Začali sme sa hrať na hlučných turistov a bojovými pokrikmi si razíme cestu vpred.

Divne nám ukazuje smer šípky v navigácií, ktorá sa zblbla a miesto nej sa necháme viesť intuíciou, ktorá bola správna a doviedla nás na už dobre známe miesto s rázcestníkom, odkiaľ pozvoľňa klesáme k Marunovcom.

Odvážime sa priblížiť sa k zvonici a dúfame, že nás nevydurí zvonár od Matky Božej. Zvonička má šindľovú strechu a slúžila na oznamovanie času dňa, vyhlasovanie nebezpečenstva, požiarov, povodní, atď.

Fotka, rýchlo sa vzďaľujeme a čoskoro ukončujeme dnešný okruh Jánošíkovými chotármi.

Čo zachytil objektív v deň, keď sme zdolali cieľ 4/10 – Nová Bystrica:

Jánošíkov chotár.
Osada u Marunov.
Niečo z náučnej tabule.
Strategický rázcestník.
Lopúchom sa tu darí.
Vodná nádrž Nová Bystrica – náš cieľ 4/10.
Kopce zo strany Kysúc.
Vypelíchané ako kura z klietkového chovu.
Drevorubači idú bomby šupy, za chvíľu tu nebudú žiadne stromy..
Sme v území diviakov a jeleňov, v pozadí je vodné dielo.
Pohľad na Kysuce.
Späť v Terchovej.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s