O Jánošíkovej valaške a Terchovské srdce

Dnes sa aj my môžeme považovať za migrantov, lebo horskou cestou cez kúpele Lúčky migrujeme do iného okresu a nateraz dávame zbohom Liptovskému Mikulášu.

Našim dočasným domovom bude Terchová a kde inde bývať – ako v penzióne Jánošíkova valaška. Keby sme boli v Austrálií, bol by to Jánošíkov bumerang.

Chata sa nám vizuálne páčila a hodí sa do tejto rázovitej dedinky. Nie je to futuristická betonáž, ale pekný tradičný zrub.

Vrámci OTP programu vyberáme izbu s kuchyňou, kde si plánujeme variť špeciality šéfkuchára.

Kuchynka je vybavená akoby ju spravoval Kajetán Kičura zo Štátnych hmotných rezerv – špajza je prázdna. Nebude to len boj v horách, ale aj v kuchyni s týmto nádobíčkom, keďže tu nie je ani doštička na krájanie a skrinky zívajú prázdnotou, ani exekútor by nemal čo zobrať. 1 malý hrniec + panvica + 2 taniere + 2 duritky. Našťastie nožík sme si zobrali vlastný. Zostaviť menu menu á al card bude ťažká improvizácia.

Je vidieť, že sa na interiéri šetrilo, napríklad posteli chýba čelo, ktoré nahrádza mastný fľak od ľudských hláv. Niekto by mohol povedať, že je to abstraktné umenie – tukový maz.

V tomto penzióne sa asi veľmi neupratuje. Všetko, čoho sa chytíš, je buď špinavé alebo mastné. Také veci by sa v penzióne nemali stávať. Podlaha sa lepí ako sliznica mäsožravej rastliny alebo jazyk chameleóna. Koberček v kúpeľni nikdy nevidel pračku. Niekedy by sme mali v Prahe navštíviť pivovar U Fleků.

Konštrukčné chyby stavby zisťujeme o chvíľu. Cez steny je počuť bežné rozhovory, čomu by sa potešil niekto zo špionážneho filmu, ktorý by tu nemusel inštalovať ploštice. Nejeden Siskár by si tu mohol urobiť orgie. Aj Gorila by sa tu mohla nahrávať bez potrebnej výbavy.

Bohužiaľ, naša izbička bola pôvodne myslená ako domáca údiareň. Všetky pary a smrady z kuchyne sú vyvedené cez vzuchotechniku do tejto izby. Vďaka ventilátoru v kúpeľni vieme, čo sa akurát varí v kolibe. V pravideľných intervaloch, ako Pražský orloj, sa klepú rízky. Klepú a klepú. Wienerschnitel, černohor.

Hodila by sa nám píla, aby sme si mohli urobiť skriňu na veci (kutil Tim). …obrázky na Bookingu znesú veľa.

Ale ináč sme spokojní a ideme to rozdýchať von na rozhľadňu Terchovské srdce, aby sme mali zárez na zozname rozhľadní.

K 30m vysokej rozhľadni vedie náučný chodník, ktorý je zameraný na faunu a flóru Malej Fatry. Dozvieme sa zaujímavosti z histórie ochrany Malej Fatry, o Nature 2000, o lesoch, medveďoch, dravcoch, sovách, vodných tokoch, aj o bohatom svete rastlín.

Trojuholníková stavba stojí na vrchu Oblaz a na mieste, kde stála šibenica – rekvizita z filmu o Jánošíkovi. Autorom rozhľadne je Alojz Mucha (nie Alfonz Mucha).

Rozhľadňa má 3 terasy, z ktorých sú krásne výhľady na Terchovú a panorámu hôr.

Je tu zima. Oveľa väčšia ako na Liptove. Výhľad pekný – ale z Rozsutca bude väčší. Silný vietor nás prekvapil. Ujo na schodoch, okolo ktorého musíme prejsť, sa dusí suchým kašlom. Ešte to tu budeme mať veselé.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s