Z Levárov do Jelšavy alebo Ako sme za Plešiveckou planinou našli gemerské poklady

“Ráno som navštívil mäsiarstvo na námestí v Rožňave, aby som kúpil provianťáka na raňajky. Neznalý miestnych pomerov som si nezobral košík, rovnako ako ostatní predo mnou. Predavačka sa rozčuľuje, no nie na mňa, lebo mňa nepozná, ale na tých miestnych, lebo tí vedia, že v obchode majú byť len štyria ľudia. Chceš počuť scénku s mäsom? Ale je to blbosť. Mladá predavačka v zácviku nevedela rozseknúť mäso a oddeliť karé s kosťou. Prišla staršia kolegynka, ktorá katovským švihom bez zaváhania mäso naporcovala. Po týchto šmahoch sa obrátila na zákazníkov, že nemajú nákupné košíky. Každý kuká do zeme – ja nič ja muzikant a povinne cúvajú ku košíkom. Poriadok v pandémií musí byť! Lebo nabudúce to môže byť odseknutá ľudská paprčka alebo ti hodí nostrený sekáčik do hlavy, tá by sa s tým teda nekašľala. Na mňa sa usmiala a dala mi okoštovať novinky – delikatesy miestneho mäsiara, údená panenka, rôzne klobásky a šunky. Som okoštoval a aj som si kúpil. Táto pani je určite potomok miestneho kata.”, ukončuje raňajšiu historku Hladný vlk – mäsožrút.

Na námestí sa rozložili blšisti – vetešníci. Ideme si pozrieť tento kolorit. Takmer sme si kúpili sošku, predavačka nás namotávala. Okrem toho tam boli rôzne vojenské zbierky a úžitkové predmety, proste klasický blší trh.

Dnes sa ideme porozhliadnuť po Plešiveckej planine. Takto vyzerá koniec sveta. Je to zóna bez ničoho, pustatina, kde sa z znenazdania z ničoho nič vyrútil vlak (!). Človek by si myslel, že trať je nefunkčná, lebo už má najlepšie časy za sebou a vysoké trávy typu savana tejto ilúzií dopomáhajú. Treba si dávať pozor.

Z istých zdrojov vieme, že sa tu nachádzali kúpele. Tak sme sa ich rozhodli hľadať, ale nevieme, kde sa nachádzaju, ani nič. Miesto kúpeľov sme našli perlu – obec Leváre.

Sú tu domy, ktoré sú zarastené viničom ako šípové kráľovstvo. Podľa zdobenia fasád súdime, že dedinka čerpala z tých kúpeľov, prezývaných aj uhorský Gastein.

Jednoznačne sme nadšení z objavu živého skanzenu. Niektoré domy sú nádherné kúsky, z ktorých sa vytešujeme ako malé deti.

Hľadané kúpele sme v obci nenašli, lebo krúžime po dedine a nemáme sa koho opýtať, lebo obec je vyľudnená. Naveľa sme stretli traktoristu, ktorý nás nasmeroval mimo intravilánu obce. Stále však kúpele nevieme nájsť, tak sa pýtame ešte mládeže, ktorá mala pri hlavnej ceste provizórne ihrisko a akurát sa rozcvičovali na futbalový zápas v 7.lige a so snom vstúpiť do UEFA. Konáme rýchlo, aby nám nezdrhli za loptou na ihrisko, lebo by sme si museli obuť kopačky a utekať za nimi. Ochotne nám poradili a povedali, že kúpele sú za dedinou oveľa ďalej ako sme si mysleli.

Mali pravdu. V ostrej zákrute sme na posledú chvíľu zbadali torzo hrdzavej tabuľky, ktorá bola obrastená bujnou vegetáciou, a ktorú vôbec nebolo vidieť. Tešíme sa jak blchy, že sme miesto našli.

Auto sme odparkovali v neďalekom poli a keď sme vystúpili, ako šmahom čarovného prútika začala búrka. Došli sme k rampe kúpeľov, za ňou je už len zarastená cesta a nevieme odhadnúť ako ďaleko sú tie kúpele, lebo o nich nič nevieme.

Začína pršať už intenzívne, roj komárov je útočný, volíme návrat do bezpečia auta, kde chceme prečkať búrku.

Po dvoch (!!) hodinách v aute to vzdávame a dávame nášmu výletu fail. Podľa všetkých predpovedí, počasie na dnešný deň už nemá v pláne sa umúdriť. Cieľ bol na dosah a o to ťažšie sa nám odchádza. Z poľa sa valí neuveriteľné množstvo vody, aj tam, kde by sme to nečakali. Hodiť sieť a bola by aspoň večera.

Z kúpeľov našťastie neodchádzame mokrí, pri tom všetkom v aute panovala dobrá nálada. Ideme po planine smer Jelšava. Zírame jak puk, kade to ideme. Cesta necesta.

Planiny stepného typu striedajú polia, aj kukuričné (ďere básni), a rómske mini osady s kotlíkom uprostred. Aspoň niekto sa teší z dažďa, lebo miestni osadníci vo veľkom štýle čistia koberce, ktoré vyvesujú na plôtiky a nechajú ich moknúť na daždi. Rozdiel je v tom, že majorita spoločnosti má plot na ochranu a táto menšina plot používa ako prací mechanizmus.

Rútime sa krajinou až skončíme v Jelšave. Sme hladní. Vyzerá to tu beznádejne, ani hipsteri s foodtruckom tu nie sú. Obchody na námestí sú zavreté a ostali len nápisy nad výkladom.

Na námestí je kaštieľ, ktorý vyzerá akoby sa ním prehnala Sovietska armáda. Ostala len spúšť. Pred ním je tank alebo pechotné vozidlo s rúrou na patróny.

Na nejaký kaštieľ v Jelšave (asi tento) je vyhlásená finančná zbierka a kaštieľu možno svitá na lepšie časy.

Nezdržujeme sa tu dlho, lebo prší a jedlo nikde.

Za Jelšavou, na kopci pri ceste je Židovský cintorín. Najskôr sme si mysleli, že cintorín okrem nás navštívili aj vandali a pozhadzovali náhrobné kamene. Ale pravda je taká, že na odlesnenom kopci dochádza k zosuvom pôdy, čomu mnohé náhrobné kamene neodolali.

Cesta k cintorínu v daždi bola namáhavá, hlavne kvôli zlej obuvi, lebo šľapky nie sú gumáky, ktoré by sa tu teraz hodili. Ale aj gate sú premočené z vysokých mokrých tráv. Je tu veľa mravenísk. V pozadí celú cestu brechajú psi a dúfame, že nebudeme musieť pred nimi utekať, keď ich na nás gazda vypustí pre zábavu.

Cintorín má svoje čaro, genius loci, je to pekné pietne miesto.

Cintorín sa nachádza pri bývalej hute, kde po ceste pri vodárni nachádzame zvláštne kamene, ktoré nás očarili zvláštnou farbou. Vyzerá to ako sopečné sklo, ale neskôr sa dozvedáme, že je to STRUSKA, ktorá sa používala na údržbu ciest. Strusky boli vedľajší produkt metalurgického procesu v hute. Berieme to ako suvenír.

Dnes sme spoza volantu spoznali kus Plešiveckej planiny a Gotickej cesty a určite sa sem v budúcnosti za lepšieho počasia vrátime na pešiu turistickú túru.

Čo zachytil objektív v deň, keď sme brázdili kraj na Plešiveckej planine:

Výraz tváre, keď sme na blšáku nekúpili sošku, ktorá sa nám páčila, lebo nemáme nafukovacie byty. #fnuk
Leváre a Veľké Leváre dve rozdielne obce.
Našli sme nádherné zákutia, genius loci je tu prítomný.
Dedinka bola založená v 13.storočí, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. V časoch po tureckých nájazdoch bola vyľudnená a podobný status má aj dnes.
Detaily.
Nevedeli sme sa vynadívať na tie domy.
Pohľad na peknú prácu majstrov. Kedysi bol iný štandard zdobenia fasád a je škoda, že takto pekne vypracované detaily sa teraz nenosia. (“už vidím klasického zatepľovača, kam by ma poslal, kebyže mu ukážem, že chcem takúto fasádu”)
Keď budeme mať niekedy cestu okolo Levárov, určite sa tu zastavíme.
Židovský cintorín pri Jelšave.
Cintorín sa nachádza na kopci Hradovisko nad Jelšavou, ktorý bol kedysi zalesnený. Neďaleké magnezitové závody spôsobili odlesnenie a hrozia tu zosuvy pôdy. Je to veľmi pekné pietne miesto.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s